PREMONŠTRÁTI

Predslov

/ vybrané články pre premonštrátskych terciárov na Slovensku /

Milí terciári,
dostáva sa vám do rúk komentár k vybraným článkom z Reguly sv. Augustína, ktorý je prispôsobený pre kresťanský život laika.
Vybrané state vám môžu pomôcť vo vašom úsilí o kresťanskú dokonalosť. Nech sú pomôckou k vášmu duchovnému rastu, osvojeniu si ducha sv. Augustína, ktorého sv. Norbert vyvolil za otca premonštrátskeho rádu, a svojim synom a dcéram odovzdal jeho
Regulu. Podľa tejto Reguly i dnes žijú premonštrátski bratia a sestry,a z jej ducha môžete čerpať i vy, ktorí ste súčasťou premonštrátskej
rodiny.

Základné idey Reguly sú založené na spôsobe života prvej jeruzalemskej komunity. Láska a komunita tu majú čestné miesto,
lebo živé a dobré spoločenstvo sa zakladá na žití v láske. V Regule sa kladie dôraz na kvalitu spoločenstva. Hlavnou myšlienkou je upriamiťpozornosť na budovanie vzťahov v láske. Regulu sv. Augustína by sme mohli nazvať výzvou k evanjeliovej
rovnosti všetkých. Samotná Regula je protestom proti nerovnosti v spoločnosti, ktorá je tak evidentne poznačená pýchou, túžbou po vlastnení a po moci.

/ vybrané články pre premonštrátskych terciárov na Slovensku /

„Predovšetkým milujte Boha a potom blížneho, lebo tieto prikázania sú nám dané ako najdôležitejšie.“

Členovia tretieho rádu sa snažia praktizovať toto prikázanie vo svojom každodennom živote. Preto budú hľadať predovšetkým dôverné spoločenstvo s Bohom a potom s tými, s ktorými žijú a pracujú.

I. Základný ideál – láska a spoločenstvo

II. 11 Jedno srdce a jedna duša

„Zvlášť dbajte o zachovávanie jednomyseľnosti, veď preto ste utvorili jednu spoločnosť. Majte v Bohu jednu dušu a jedno
srdce!“

Sv. Augustín zdôrazňuje jednotu spoločenstva.

Členovia tretieho rádu v každodennom odovzdávaní sa Bohu vytvárajú spoločenstvo viery a lásky, ktoré je živým vyjadrením
spoločenstva svätých.
Členovia tretieho rádu sú „duchovným ramenom“

premonštrátskeho spoločenstva siahajúcim do všetkých oblastí života, snažiacim sa deliť s ostatnými o to, čo získali ako synovia a dcéry sv.
Norberta. Dúfajú, že predovšetkým cez ich kresťanský príklad a prítomnosť medzi ostatnými, vnesú ideál rádu – spoločenstvo – do
sveta, kde žijú a pracujú.
Členovia tretieho rádu slobodne ponúkajú svoju duchovnú i hmotnú pomoc rádu premonštrátov jasovskej kanónie.
A naopak premonštráti prejavujú členom tretieho rádu duchovnú starostlivosť a bratskú lásku.

II. 22 Pokora a pýcha

„Pýcha robí nástrahy aj dobrým skutkom, aby ich pokazila.“

Pre členov tretieho rádu je veľmi dôležité osvojiť si čnosť pokory,
lebo niet napredovania v jednote bez pokory a niet lásky bez prejavu
pokornej trpezlivosti. „Kde kraľuje pokora, tam je láska“. Pre sv.
Augustína nie je pokora čnosť medzi inými čnosťami, je v plnom slova zmysle základnou čnosťou. Teda všetky ostatné čnosti sa
zakladajú na pokore. V tomto zmysle je práve pokora plodným terénom lásky. Podstata lásky spočíva v tom, že osoba sa vzdáva seba
samej a kráča v ústrety inej. Pýcha je najväčším nepriateľom pokory. Sv. Augustín opisuje
pýchu ako začiatok a pôvod všetkých hriechov. Pýcha a láska nemôžu spolu existovať, pretože pýcha zabíja lásku. Preto sv. Augustín píše:
„Čím sme slobodnejší od škodlivého nafukovania sa, tým sme plnší lásky“. Pýcha sa postupne vtiera do dobrých skutkov s cieľom úplne
ich podvrátiť. Človek, ktorý sa chváli svojimi vlastnosťami, úspechmi alebo dokonalosťou, považuje seba samého za lepšieho, než sú iní,
podceňuje a pohŕda inými. Takto aj dobrým skutkom pyšnej osoby chýba láska.

II. 33 Oslavovať Boha v blížnom

„Všetci žite teda jednomyseľne a svorne; vzájomne ctite jedni v druhých Boha, ktorého chrámami ste sa stali.“

Keď počujeme výraz „uctievať Boha“, myslíme hneď na náboženský kult vo forme modlitby, adorácie alebo meditácie, v liturgii, v Eucharistii či v ostatných sviatostiach. Keď však sv. Augustín hovorí o adorácii Boha, myslí predovšetkým na vzťah lásky medzi osobami, medzi bratmi a sestrami, ktorí žijú vedľa seba. „Keď bratia a sestry žijú spolu v harmónii, chvália Pána. V nesvornosti nechvália Pána“.
Podľa tohto textu aj chvála Boha spočíva
predovšetkým v dobrých vzťahoch medzi členmi spoločenstva. Regula hovorí: „Uctievajte Boha vzájomne jedni v druhých, lebo
každý z vás sa stal chrámom živého Boha.“ Budova kostola je domom našich modlitieb, avšak my sami sme skutočným Božím chrámom. Ba
čo viac, tvoríme spolu Pánov dom, ale iba vtedy, keď sme vzájomne zjednotení v láske.
Boží príbytok sa vzťahuje tak na jednotlivca, ako aj na spoločenstvo. On chce prebývať v jednote so všetkými, a s každým osobne. Láska je naplnením Kristovho zákona.
Naše medziľudské vzťahy nám napomáhajú lepšie posúdiť, či naša láska k Bohu je realitou, alebo iba ilúziou. Nie je ťažké spoznať, či
sme boli nespravodliví, necitliví, panovační, nečestní k svojmu blížnemu. Na druhej strane však je omnoho ťažšie zistiť autentickosť
našej lásky k Bohu. Preto sa verš z Prvého Jánovho listu 4,20 teší veľkej obľube u sv. Augustína: „Kto nemiluje brata, ktorého vidí,
nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“

II. Modlitba a spoločenstvo

III. 11 Vernosť modlitbe

„Modlitby si vykonávajte v určených hodinách dňa.“

Nevyhnutnou potrebou pre terciára a jeho duchovný rast je stálosť a vytrvalosť v modlitbe. Pravidelnosť modlitby môže byť ohrozená viacerými spôsobmi, napr.: ak dopustíme, aby naša modlitba bola závislá na vnútornej dispozícii, alebo ak si nenájdeme potrebný voľný čas na modlitbu, pretože sme zavalení prácou.
Spoločenstvo svätých sa zhromažďuje spolu okolo Panny Márie, Matky a Kráľovnej, aby vytvorili jednu rodinu pri vzdávaní chvály Bohu dňom i nocou. Spoločenstvo apoštolov po zmŕtvychvstaní zostávalo na modlitbách spolu s Ježišovou Matkou Máriou. Ako premonštráti pozeráme na P. Máriu ako na vzor a najlepšiu prostrednicu pre dosiahnutie spoločenstva s jej Synom a s inými v Bohu. V liturgii venujeme Panne Márii zvláštnu pozornosť na mariánske sviatky a taktiež sa odporúča denná modlitba sv. ruženca.

III. 11 Vernosť modlitbe

„Keď sa modlíte k Bohu žalmami a hymnami, v srdci uvažujte o tom, čo vyslovujete ústami.“

Spoločenstvo svätých chváli Boha dňom i nocou v nebi. Počas nášho pozemského putovania sa zúčastňujeme na ich chvále práve cez
liturgiu hodín.
Podľa sv. Augustína je potrebná harmónia medzi perami a srdcom, medzi vonkajškom a vnútrom, medzi ideálom a životom. Pre udržanie
ducha modlitby je tiež nevyhnutné čítanie Svätého Písma a meditácia, ktoré vedú k sústredenejšiemu a plodnejšiemu sláveniu liturgie.

III. Pôst a kajúcnosť

„Nakoľko to neškodí zdraviu, ukázňujte si telo pôstami a zdržanlivosťou v jedlách a nápojoch.“

Pôst má biblické základy a je charakteristikou nášho rádu.
Zachovávame cirkevný pôst na Popolcovú stredu a Veľký piatok a tiež piatkový pôst počas roka. Povzbuďme sa aj k iným formám
kajúcnosti, zvlášť k tým, ktoré napomáhajú plnenie si povinností a pomáhajú prežívať tajomstvo Kristovho kríža. Trpezlivosť v utrpení
a odovzdanosť v každodennom nesení kríža je postoj, ktorý by mali pestovať všetci synovia a dcéry sv. Norberta.
Pre sv. Augustína askéza znamená odoprieť si akúkoľvek dovolenú vec s úmyslom posilnenia vôle. Spoločný život už sám
v sebe vyžaduje veľkú askézu. V skutočnosti sú to iní, ktorí musia získavať výhody z našich skutkov zriekania sa.
My, Cirkev na zemi, sme hriešnici a často staviame prekážky na ceste spoločenstva s Bohom i s ľuďmi. Preto potrebujeme obrátenie
a pokánie, aby sme odstránili prekážky brániace spoločenstvu.

Najúčinnejším prostriedkom obrátenia a pokánia je sviatosť zmierenia. K tejto sviatosti by sa malo pristupovať často. Doporučuje
sa aspoň mesačná sv. spoveď.

IV. Vzájomná zodpovednosť jedných za druhých

„Váš odev nech je nenápadný a nechcite sa páčiť oblekom, ale chovaním.“

Je potrebné obliekať sa s jednoduchosťou, lebo nie šaty robia človeka, ale náš postoj, ktorý zverejňuje, čím sme. Boh vyžaduje
predovšetkým dobré srdce. Sv. Augustín spája jednoduchosť v obliekaní s morálnou skromnosťou. Nemáme upútavať pozornosť na
seba, ale svojím správaním máme ohlasovať svoju vieru v Boha. A tak aj naše osobné správanie a náš štýl života môže byť apoštolátom.
Prvým a základným apoštolátom každého člena tretieho rádu je verné plnenie si denných povinností v rodine, v susedstve a v práci.
Pretože príklad je najsilnejším spôsobom ohlasovania Krista, láskavá reč a skromné oblečenie sú obzvlášť dôležité. Nech žiadna nesprávna
uvoľnenosť, neslušná reč alebo rúhanie a nadávky nie sú na našich perách. Nech sme vždy slušne oblečení, vedomí si toho, že naše telo je
chrámom Ducha Svätého. Ďalšou potrebou pre apoštolskú formáciu je posvätné štúdium
o viere, pretože by sme mali byť pripravení vysvetliť dôvody našej nádeje v Krista.
Spoločenstvo Najsvätejšej Trojice láskyplne zdieľa svoj život so stvorením skrze zoslanie Syna a Svätého Ducha. Spoločenstvo
svätých nepretržite oroduje za nás, pretože túžia deliť sa s nami o svoje šťastie. Na Turíce Duch Svätý zjednotil apoštolov do
spoločenstva s Bohom a s ostatnými ľuďmi, ktoré sa šírilo ďalej cez ohlasovanie Božieho slova, pripájaním sa ku spoločenstvu. Ako
premonštráti, aj my pokračujeme v tomto poslaní spoločenstva apoštolskou horlivosťou za duše.
Náš apoštolát by mal zahŕňať v sebe aj aktívne zapájanie sa do života rehole a farnosti a vnímavosť na potreby núdznych okolo nás.

V. Láska a spor alebo vzájomné znášanie sa

V. 11 Trieska, ktorá sa stane brvnom

„Spory nech nie sú vôbec medzi vami alebo ich aspoň čo najrýchlejšie skončite, aby hnev nenarástol na nenávisť a neurobil z triesky brvno a z duše vraha.“

Kde ľudia žijú v spoločenstve, tam sú aj nedorozumenia a problémy. Nie je dôležité zdôrazňovať, že kontrasty stále budú, je omnoho dôležitejšie vzájomné rešpektovanie. Hádky musia byť čo najskôr skončené. Hádka v pravom zmysle znamená, že osoby
pozerajú na seba ako nepriatelia a usilujú so všetkou fyzickou a intelektuálnou energiou o porazenie druhého. Inými slovami
povedané: silou chcú prinútiť inú osobu, aby sa vzdala.
Nenávidiac zabíjame nielen druhého, ale aj seba samých. Podľa sv. Augustína nenávisť je opakom lásky, je plnosť jej neprítomnosti.
Láska znamená náklonnosť k iným. Láska znamená život, nenávisť však znamená nevôľu k druhým a to je skoro ako priať druhému smrť.
Po stopách sv. Norberta, apoštola pokoja, i my chceme byť mužmi a ženami pokoja, medzi sebou, v našich vzťahoch, v sociálnej
i politickej sfére. Tento ideál pokoja a zmierenia musí byť podporovaný naším životom modlitby a ochotne uvádzaný do života
zmierovaním nepriateľov a úprimným odpúšťaním našim vlastným nepriateľom kvôli Bohu.

V. 22 Vzájomné odpustenie a Otče náš

„Každý, čo urazil iného zlým slovom, ohováraním alebo dokonca mu vyčíta zlý čin, nech mu nezabudne dať zadosťučinenie čím skôr; a urazený tiež nech mu bez meškania odpustí.“

Zlo, ktoré človek nespravodlivo zapríčinil v momente hnevu, musí byť, pokiaľ je to možné, obrátené na dobro. Odpustiť nie je to
isté ako správať sa tak, ako by sa nič nebolo stalo. Odpustiť znamená nezaobchádzať s druhým tak, ako s previnilcom; ale tak, že druhý sa
nebude viac pred nami cítiť vinný.
Vždy, keď sa modlíme modlitbu Otče náš, hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“
Avšak ak my neodpustíme tým, ktorí sa prehrešili proti nám, naša modlitba Otče náš sa stane klamstvom.

Táto modlitba je pre sv. Augustína záväzkom medzi Bohom a nami. Ten, kto nie je ochotný požiadať o odpustenie,
alebo oň nežiada zo srdca, odmieta žiť lásku k iným. ,,Zo srdca“ u sv.Augustína znamená: s úprimnosťou, v pokore a pravej láske.

VI. Záverečné povzbudenie

VII. 11 Túžba po duchovnej kráse

„Nech dá Pán, aby ste toto všetko konali v láske! Buďte milovníkmi duchovnej krásy, ktorí dobrým jednaním vydychujú Kristovu ľúbeznú vôňu.“

Sv. Augustín často prechádza od Božej krásy ku Kristovi, ktorý v kráse prevyšuje všetkých, a ktorý sa z lásky k iným stal opovrhnutým a posledným z ľudí, mužom bolestí a útrap znalým, pred akým si zakrývajú tvár. Pre nás milovať božskú krásu znamená nasledovať Kristov príklad v našom správaní. Tak ako má kadidlo, ktoré používame k Božej chvále, príjemnú vôňu, tak sa má aj náš život páčiť Bohu a byť jeho oslavou.

Dokonalé spoločenstvo s Bohom a blížnymi sa uskutoční až v nebi, kde budeme mať všetci účasť na Baránkovej hostine. Svätá omša je sviatostná oslava Baránkovej hostiny a je najvyššou formou spoločenstva s Bohom a medzi ľuďmi navzájom počas nášho putovania na zemi. Preto je zdrojom a vrcholom duchovného života premonštrátov.
Náš zakladateľ, svätý Norbert, je známy ako apoštol Najsvätejšej Sviatosti. Pre terciárov sa odporúča častá účasť na svätej omši a svätom prijímaní.

Pre náš rád je tiež dôležitá adorácia Oltárnej Sviatosti.

Budeme krásni, ak budeme milovať Jeho,
ktorý stále zostáva krásny.
Nakoľko v nás vzrastie láska, natoľko vzrastie aj naša krása.
Pretože láska je krásou duše.“

Sv. Augustín