HISTóRIA

Premonštrátsky kostol v Košiciach

Premonštrátsky kostol  Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne  Jezuitský kostol, je postavený na mieste, kde stál tvz. Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, v ktorom počas náboženských nepokojov a protihabsburgského povstania  v noci zo 6. na 7. septembra 1619 boli umučení  traja katolícki kňazi: Marek Križín, kanonik metropolitnej Ostrihómskej kapituly,  Melichar Grodzecki a Štefan  Pongrácz zo Spoločnosti Ježišovej. Cisárske vojsko vodcov povstania pochytalo a popravilo. Iba jedného z nich, Františka Rákócziho I. vykúpila jeho matka, grófka Žofia Báthory, manželka Juraja Rákócziho II. Grófka Žofia z vďačnosti za záchranu syna a na znak kajúcnosti za umučenie troch katolíckych kňazov v spolupráci s členmi Spoločnosti Ježišovej (jezuitmi) odkúpila Kráľovský dom  s pozemkom a na jeho mieste dala postaviť v r. 1671-1681 kostol v barokovom slohu podľa vzoru jezuitského kostola Il Gesu v Ríme. Kostol bol konsekrovaný v r. 1681 o čom svedčia konsekračné kríže na fiktívnych  stĺpoch na stenách v interiéri kostola a nápis na čelnej vonkajšej fasáde kostola. Grófka Žofia Báthory pri slávnostnej posviacke darovala kostolu obraz Čenstochovskej Panny Márie, ktorý sa teraz nachádza v bočnej kaplnke naproti sakristii. Grófka s manželom sú pochovaní v krypte kostola, pod kaplnkou sv. košických mučeníkov. Keďže interiér kostola pri konsekrácii  bol vymaľovaný iba na bielo bez nástenných malieb, kostol nazývali: „Biely kostol“. V roku 1654 biskup Benedikt Kisdy založil jezuitské kolégium, ktoré bolo v r. 1657 povýšené na Academia Cassoviensis. V r. 1660 ju cisár Leopold I. potvrdil ako univerzitu s teologickou, právnickou a filozofickou fakultou. Kostol Najsvätejšej Trojice sa tak stáva univerzitným kostolom. Do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1774 kostol spravovali členovia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti).  Po zrušení jezuitov bol kostol v správe farnosti sv. Alžbety. V r. 1811 cisár František Jozef II. daroval  Rádu premonštrátov opátstvu v Jasove kostol spolu s priľahlými budovami rehoľného domu, konviktu a gymnázia, ktoré zveril do správy premonštrátskej rehole. Kostol sa tak stáva Gymnaziálny. V rokoch 1926 – 1936 dali premonštráti kostol ozdobiť nástennými maľbami maliarom Richardom Oroszom, otcom premonštráta Mariána Orosza. Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov. Istý čas bol kostol pridelený aj armáde a dostal názov Vojenský kostol. Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých. Ich spomienka sa slávi v celej Cirkvi 7. septembra, no v tomto kostole je to slávnosť. Na sté výročie vyhlásenia košických mučeníkov za blahoslavených boli ich relikvie z kostola Najsvätejšej Trojice v sprievode slávnostne prenesené do katedrály  sv.  Alžbety, kde sú doteraz vyložené k verejnej úcte na oltári  sv. košických mučeníkov v strede katedrály. V apríli  r. 1950 komunistický režim zrušil rehoľné rády  a kostol sa stal filiálnym kostolom v správe farnosti sv. Alžbety a slúžili sa v ňom bohoslužby pre maďarsky hovoriacich veriacich preto dostal názov aj Maďarský kostol.

Premonštráti sa vrátili do Košíc v r. 1997 a v kostole začali slúžiť okrem maďarských  aj slovenské bohoslužby.  V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske  gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť.  Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole. Teraz sa  v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII.. Keďže na premonštrátskom gymnáziu sú študenti aj gréckokatolíckeho vyznania, občas sa slávi v kostole i gréckokatolícka liturgia.