PREMONŠTRÁTI

O duchovnom povolaní

Boh k nám hovorí v Biblii, prehovára k nám z každého slova, ktoré v nej čítame. V žalme je napísané: „Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko“ (Ž 139,1). Boh pozná každého človeka po mene a premýšľa o ňom ešte pred tým, než ho počala jeho matka – ako píše prorok Jeremiáš: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ (Jer 1,5).

Dar povolania v Božom premýšľaní stojí pred darom života. Žijeme preto, lebo sme boli povolaní k životu skrze Boha. Povolanie sa nezískava, povolanie sa odkrýva. Fundamentom povolania je stretnutie s osobou Ježiša Krista, ktorá mi pomáha odkrývať moje povolanie.

Ježiš prichádza do môjho života a hovorí ku mne tak, ako prehováral k tým rybárom, ktorých si vybral za apoštolov. Šimonovi a Andrejovi hovorí: „Poďte za mnou!“ (Mk 1,17) To isté aj Lévimu (Mk 2,14.) Kde je tu položený akcent? „Poďte?“ – to slovo obsahuje akési ťahanie, ale je to ťahanie s voľnosťou. Môžeš počuť tie slová a ísť a môžeš počuť tie slová a neísť. No akcent tu nie je. „Za mnou“ – tu je akcent. Ide o jeho osobu, zviazanie s Ním. Preto v povolaní ide vždy o vzťah. K čomu nás Ježiš volá? Aby sme boli s Ním. Preto človek povolaný do kňazstva je povolaný v prvom rade k tomu, aby žil s Ježišom.

Je možné, že máš duchovné povolanie? Rozmýšľal si už niekedy nad tým, že vstúpiš do rehole?

Ako môžem spoznať, že mám duchovné povolanie?

Cítiš sa väčšmi priťahovaný k modlitbe a liturgii? Máš v sebe túžbu mať viac času s Bohom?

Rád sa delíš so svojou vierou s druhými – predovšetkým s ľuďmi, ktorí Boha hľadajú? Vieš povedať, čo s tebou hýbe?

Pristihlo ťa toto rozmýšľanie nepripraveného a prekvapeného? Cítil si sa zaskočený otázkou: ,,Kto, ja?“ Alebo to bol dlhý, postupný proces, ktorým smerom viesť tvoju cestu? (Oboje je možné).

Keď prídeš do kontaktu s kňazmi a rehoľníkmi, cítiš sa pri nich dobre a napĺňa ťa to radosťou a presvedčením, že s takýmito ľuďmi chceš žiť svoje duchovné povolanie?

Vedel by si si predstaviť žiť v jednom spoločenstve a deliť sa o svoje talenty a nadania pre Boha a ľudí?

Ako by som mohol lepšie porozumieť svojmu povolaniu? Čo má robiť, aby som vedel, čo odo mňa Boh skutočne chce, akú má pre mňa cestu?

Najlepšia a najkratšia odpoveď na túto otázku je: Modlitba, modlitba, modlitba! Boh sa nám prihovára v tichosti srdca. Hľadaj dobrého duchovného sprievodcu, ktorý má poznatky rehoľného života a môže ťa múdro sprevádzať.

Ak je v blízkosti možnosť adorácie, využívaj túto príležitosť stráviť čas v Božej prítomnosti.

Čítaj denne Sväté písmo.

Urobte si duchovné cvičenia – najlepšie v kláštore. Viaceré kláštory ponúkajú rôzne víkendové pobyty alebo iné možnosti na prehĺbenie modlitbovej skúsenosti

Keď ste tieto prvé kroky urobili a cítite, že ste na správnej ceste, rozhodnite sa: Je čas navštíviť kláštor!

Tí, ktorí sa cítia povolaní slúžiť Bohu, spolubratom a ľuďom podľa premonštrátskeho spôsobu života, môžu po dostatočne dlhom rozlišovaní svojho povolania požiadať predstaveného kláštora o prijatie do kláštorného spoločenstva, kde po vstupe budú záujemcovia o rehoľný život pokračovať v rozlišovaní svojho povolania v rôznych stupňoch formácie a teologického štúdia.

Formácia

Kandidatúra

Po rozhodnutí vstúpiť do premonštrátskej komunity a po prijatí predstaveným kláštora je kandidát zverený vedeniu vhodného rehoľníka v kláštore na určité skúšobné obdobie, ktoré spravidla trvá pol roka. Do tejto fázy formácie sú podľa našich konštitúcií prijatý uchádzači, ktorí vlastnia také kvality, ktoré sú v prospech spoločenstva a práce samotnej komunity. Počas obdobia tejto fázy má kandidát možnosť bližšie spoznávať komunitu a spôsob života, či je v súlade s jeho spôsobom života, akým by chcel žiť a do ktorého ho Pán volá.

Noviciát

Po kandidatúre nastupuje noviciát, ktorý sa začína obliečkou, čiže prijatím rehoľného rúcha a prijatím nového mena, čo je symbolom rozhodnutia sa pre obrátenie, konverziu a začatia nového spôsobu života s Bohom. Noviciát podľa kánonického práva trvá 1-2 roky. Prvý rok, kánonický, trvá po dobu 12 mesiacov, pričom tento čas je určený na hlbšie nazeranie do svojho vnútra, rozlišovanie povolania, stíšenia sa od okolitého sveta a započúvania sa do Božieho hlasu. V tomto období novic taktiež študuje rehoľné právo, spiritualitu, regulu, históriu rádu a iné veci súvisiace s premonštrátskou rehoľou, aby lepšie spoznával vývoj rehole a spôsob života. Druhý rok sa uskutočňuje podľa rozhodnutia predstaveného alebo samotného kandidáta. Počas druhého roku môže novic už študovať teológiu alebo sa venovať konkrétnej činnosti spojenej s činnosťou kláštora.

Dočasné sľuby

Po ukončení noviciátu, ak novic vníma, že ho Pán volá do premonštrátskeho spôsobu života a túži zasvätiť sa Bohu, môže zložiť prvé dočasné sľuby čistoty, chudoby, poslušnosti a stálosti miesta, po dobu troch rokov, ktoré sa neskôr môžu predlžovať, no iba tak, aby dočasné sľuby neboli dlhšie než deväť rokov. Počas tohto obdobia sa môžu bratia s dočasnými sľubmi venovať naplno štúdiám, práci a duchovnej starostlivosti o druhých, pričom i v tomto období prebieha formácia bratov a sú duchovne vedení niektorým z kňazom z rehoľnej komunity, ktorý im pomáha s ich duchovným rozlišovaním.

Doživotné sľuby

Po uplynutí dočasných sľubov, ktoré musia trvať minimálne tri roky a najviac deväť, kandidát skladá verejné doživotné sľuby, ktoré sa nazývajú aj slávnostnými sľubmi. Týmto sa kandidát úplne zasväcuje Bohu na celý svoj život a stáva sa riadnym a právoplatným členom premonštrátskej komunity. Týmito sľubmi sa človek rozhoduje o neustále obrátenie a dáva sa do služby druhým so snahou žiť tak, aby v ňom a v jeho konaní videli ľudia samého Krista, podľa spirituality sv. Norberta.

Diakonát a kňazstvo

Tí bratia, ktorí po zložení doživotných sľubov sú povolaní Bohom na diakonát a kňazstvo, žiadajú predstaveného kláštora o vysvätenie do diakonského a kňazského stavu. Po schválení požiadavky môže byť brat vysvätení a slúžiť Bohu a ľuďom kňazskou službou.

„Necením si nič toľko, ako byť u Ježiša Krista a nemilovať nič okrem NEHO!“ (sv. Norbert)